luciahubinska

Čo na našom kapitalistickom systéme fakt nemám rada je komercia a konzum. Keď sa prechádzate akýmkoľvek mestom, na každom kroku máte kaviarne, reštaurácie, stánky s občerstvením, alebo rôzne obchody. O obrovských nákupných centrách ani nehovorím. Trávenie nášho voľného času veľakrát spočíva v konzumovaní a my sa cítime ako keby našou jedinou úlohou bolo uskutočniť čo najvyšší počet transakcií. Reklamy a lákadlá sa nás neustále snažia presvedčiť, že aj napriek úplnému materiálnemu presýteniu, ešte stále niečo “potrebujeme”.

Tu na Kube to tak nie je. Nie sú tu žiadne reklamy. Občas stretnete nejakého domáceho predávať na ulici kukuričné placky (alebo niečo podobné) a samozrejme máte tu dostatok reštaurácií aj barov. Aj napriek tomu je to tu od konzumu veľmi ďaleko. Cítite a vidíte, že s potravinami a s inými zdrojmi narábajú opatrne. Obchody s jedlom a aj iné obchody sú malé a majú malý výber, niektoré veci tu jednoducho ani nekúpite. Musím podotknúť, že to nie je ich vinou, spôsobuje to obchodná blokáda USA, ktorá im znemožňuje obchodovať s inými krajinami a tak je Kuba často odkázaná sama na seba. Napriek tomu, tu ľudia neumierajú na podvýživu. Vláda sa stará o to, aby každý občan mal potrebný prísun kalórií.

Je to teda veľmi príjemné oddýchnutie si od západného konzumu. Nie je to tu o veciach, ale o vnemoch. Kuba má hrozne veľa zvukov a farieb. V každej ulici a na každom rohu máte iného pouličného muzikanta. Máte tu veľmi veľa galérií a múzeí a tieto sú naozaj veľmi dobre udržiavané. Ľudia sa tu správajú k sebe nesmierne milo a zdvorilo. Susedia sa zdravia, zdravia aj mňa! Vždy sa na vás usmejú, sú neskutočne nápomocní, a navzájom k sebe sa správajú ako jedna rodina. Viacerí mi nezávisle od seba už povedali, že milujú svoju krajinu, a že si ju určite tiež zamilujem.

Aj keď veľa ľudí tu má na naše pomery naozaj málo, a častokrát sú skúšaní životom, necítim tu hnev ani zúfalstvo. Všetky galérie, kostoly, verejné priestranstvá, pekné hotely, všetko je tu otvorené pre každého. Ale nie sú tu žiadni ochrankári a policajtov som ešte ani nevidela. Nikde tu nie je vandalizmus, neničia si to tu navzájom, nevidím tu ani opitých ľudí, ktorí by tu robili neplechu.

Sú to práve takéto skúsenosti a impulzy, ktoré ma formujú. Chcela by som aby sme vedeli pochopiť, že existujú aj iné vzorce a vzory správania a fungovania spoločnosti. Že na mieste kde sme teraz, nie sme na tom ani zďaleka najlepšie a môžeme sa učiť aj z iných než z dominantných príkladov nášho systému.

A to je zatiaľ tak v krátkosti z mojej skúsenosti. Mám pred sebou ešte peknú sobotu v uliciach Havany a vám, kdekoľvek ste, prajem taktiež pekný zvyšok dňa.