luciahubinska

Oháňajú sa heslami ako demokracia, sloboda a lepšia budúcnosť. Čo ale západ stelesňuje? Poďme to preskúmať prostredníctvom niekoľkých kľúčových postrehov.

1. Aj keď napríklad občianska spoločnosť v západných krajinách je niečo, čo by som sama rada videla na Slovensku západ vo svojej podstate je v prvomrade o ekonomike – presnejšie o kapitalizme – ako o politike. Pohľad do histórie ukazuje, že vznik kapitalizmu v krajinách tzv. jadra (ako sú USA a západná Európa) viedol k priemyselnej expanzii bez historického precedensu, čo je jav, ktorý sa počas feudalizmu ani v iných predkapitalistických spoločnostiach nepozoroval. Čo sa však často prehliada je vplyv, ktorý mal tento systém na periférne a poloperiférne regióny (viď mapu pod príspevkom pre ilustráciu rozdelenia sveta na periférne a poloperiférne krajiny). Konkrétne v rokoch 1492 až 1914 boli tieto oblasti násilne začlenené do kapitalistického globálneho systému, čo viedlo k výraznej deindustrializácii a prechodu na poľnohospodárske hospodárstvo. Tieto regióny boli nútené zamerať sa na výrobu poľnohospodárskych tovarov a surovín, pričom sa často vrátili k „predmoderným“ a zdanlivo „feudálnym“ praktikám alebo ich zachovávali. Napríklad vo východnej Európe sa v 17. storočí znížil počet mestského obyvateľstva takmer o tretinu, pretože sa transformovala na agrárne hospodárstvo založené na poddanstve, ktoré vyvážalo lacné obilie a drevo do západnej Európy. Znie vám to povedome? Áno nie je to celkom minulosť. Aj keď sme teraz pyšnými hostiteľmi montážnych závodov pre automobilky z celého sveta, a nablýskané výškové budovy v našom jedinom veľkomeste rastú ako huby po daždi, stále zostávame len zdrojom lacnej pracovnej sily, prírodných zdrojov a sme výhodný trh pre západné exporty. Tento systém vždy fungoval a funguje na nespravodlivom princípe zotročovania tzv. periférnych krajín v prospech národov v jadre. Nebudeme si robiť žiadne ilúzie.

2. A čo politika Západu? Osobnosti ako Trump a Biden sú v jej popredí. Majú slúžiť ako inšpirácia? Pre jedného je krajina predovšetkým biznis a pre druhého, napriek celoživotnej politickej angažovanosti, často však na tej nesprávnej strane histórie, je pre neho problém už aj formulovanie súvislých viet – to sa sotva hodí pre globálnych lídrov. A práve takéto špekulatívne a pochybné postavy v súčasnosti infiltrujú západnú politiku a v súlade s požiadavkami kapitalizmu ju menia na predstavenie podobné šoubiznisu a prinášajú to aj k nám.

3. Výzvy k slobode a slobodnému konaniu sú súčasťou rétoriky Spojených štátov a Západu, ktorá sa výrazne objavuje v súčasných politických diskurzoch. Aj pre nezainteresovaného je však zrejmé, že takáto rétorika je prázdna a plná protirečení.Stačí si pripomenúť Bushove slová: „Mierový svet rastúcej slobody,“ napísal, aj keď sa jeho kabinet pripravoval na vojnu s Irakom, „slúži americkým dlhodobým záujmom, odráža trvalé americké ideály a spája amerických spojencov.“ Keď sa napokon ukázalo, že všetky ostatné dôvody na začatie preventívnej vojny proti Iraku sú mylné alebo prinajmenšom nedostatočné, Bushova administratíva sa čoraz viac odvolávala na myšlienku, že sloboda udelená Iraku je sama osebe dostatočným ospravedlnením vojny. O akú slobodu však v tomto prípade išlo? Odpoveďou bola úplná privatizácia štátnych podnikov, plné vlastnícke práva zahraničných firiem na iracko-americké podniky, úplná repatriácia zahraničných ziskov, otvorenie irackých bánk zahraničnej kontrole, národný režim pre zahraničné spoločnosti a odstránenie takmer všetkých obchodných bariér.

Na záver je nevyhnutné poznamenať, že údajná degradácia, sedliactvo, zaostalé myslenie a nedostatok vzdelania, ktoré kritizujú niektorí politickí predstavitelia nie sú ničím iným ako ich vlastným prejavom zvnútornenej sebaľútosti, sebapohŕdania a komplexu menejcennosti. Tým, že sa títo jednotlivci stavajú do pozície nadradených, vzdelanejších a „osvietenejších“, používajú Západ ako kritérium svojej údajnej nadradenosti. Západ, ktorý idolizujú, je však len ich fikcia. V skutočnosti sú sloboda, demokracia a prosperita na Západe, rovnako ako kdekoľvek inde, výsadami, ktoré si užíva len niekoľko vyvolených. Západ vždy bol a stále je symbolom nerovnosti, nespravodlivosti a vykorisťovateľských praktík, ktoré podmieňujú jeho domnelú nadradenosť. Nemusíme sa stať vazalmi Západu (ani Východu). To, čo skutočne potrebujeme, je suverenita, národná hrdosť, otvorenosť k (spravodlivej a férovej) spolupráci s inými národmi a predovšetkým vzdelanie, ktoré nám umožní riadiť našu krajinu skutočne demokratickým spôsobom.

Pozn.: Na obrázkoch nižšie môžete vidieť rozdelenia sveta na krajiny jadra (core), semi-periferie a periferie. Na prvom obrázku je svet koncom 20. storočia a na druhom je z 21. storočia.