luciahubinska

Len pred niekoľkými dňami ma v slovenskej verzii časopisu Forbes oslovil znepokojujúci titulok, ktorý ma prinútil prečítať si obsah tohto článku. Bol to rozhovor s, doposiaľ mne neznámym, Jakubom Mazánom z nejakej reklamnej agentúry Zaraguzy a bol hlboko znepokojujúci. Odhalil, kam je až náš neoliberálny establišment schopný zájsť, aby obhájil svoje dogmy. Ľahkosť s ktorou Mazán obhájil propagáciu tabaku a alkoholu, v kontraste s jeho ráznym odmietnutím poskytnúť svoje služby Robertovi Ficovi, ma zmiatla. Naozaj?

Aj ja som mohla nájsť svoje poslanie v oblasti reklamy alebo PR, keďže som študovala PR a strategickú komunikáciu. Mnohí z mojich kolegov z krúžku sa vydali do tohto odvetvia, ale našťastie si značná časť z nich zvolila cestu presadzovania neziskových organizácií a občianskych združení a vyhla sa tabakovej reklame. Možno kľúčovú úlohu zohralo naše vzdelanie pod vedením niektorých z najkritickejších a najlepších akademikov v tejto oblasti. Títo pedagógovia si veľmi dobre uvedomovali vplyv PR a reklamy na spoločenské štruktúry a nikdy nezľahčovali potenciálne negatívne vplyvy našej profesie. Naše učebné osnovy sa často točili okolo kritického rozoberania PR taktík, skúmania etických postupov a morálnych praktík a praktického zapojenia sa do verejnej propagácie s cieľom obohatiť komunity radšej ako generovať profit za každú cenu.

Takisto, keď som sa počas štúdia zúčastnila seminárov v Európskom parlamente, so skúsenými lobistami, jedno bolo každému jasné: práca lobistu v tabakovom priemysle bola vnímaná ako zúfalý krok, svedčiaci o strate morálnej orientácie, ktorá poukazuje na etický konflikt spojený s propagáciou výrobkov škodlivých pre verejné zdravie.

Teraz, keď odovzdávam vedomosti v oblasti PR a digitálneho marketingu, sa ocitám opäť v konflikte s neoliberálnym vzdelávacím systémom, ktorý tlačí na výučbu tohto predmetu zameranú na zisk. Napriek tomu svojim študentom usilovne pripomínam, že komunikácia môže prekročiť rámec obyčajného vytvárania zisku. No je zjavné, že Mazán a ja sa v našom myslení výrazne odlišujeme.

Tento scenár je aj echom toho čo spozoroval a píše britský filozof Mark Fisher, ktorý zdôrazňuje hlboko siahajúce kapitalistické hodnoty zakorenené v našej spoločnosti. Hovorí, že je ľahšie si predstaviť koniec sveta, ako koniec kapitalizmu. Mazán tu v podstate stelesňuje kvintesenciu kapitalistu, ktorý bez ostychu poháňa mašinériu kapitalizmu vpred, nevšímajúc si následky. Pre neho je to všetko len o biznise.

Dokonca aj Edward Bernays, prezývaný „otec public relations“, ktorý kedysi propagoval fajčenie medzi ženami, aby zvýšil predaj tabaku, zmenil svoj kurz, keď pochopil zdravotné následky tabakových výrobkov.

Tento problém však nie je len o nejakom Mazánovi. Podstata veci spočíva v rozhodnutí časopisu Forbes uverejniť takýto článok – povrchný a bez obsahu, ale s nebezpečnými dôsledkami. Podporovanie škodlivých produktov médiami pod znamením obchodného úspechu rafinovane podsúva príbeh, v ktorom triumf trhu stojí nad verejným zdravím a etickými aspektmi.

Čo je horšie je, že takéto naratívy neovplyvňujú len individuálne rozhodnutia alebo korporátne stratégie, ale formujú aj spoločenské normy, čím sa kapitalistické ideály hlbšie usadzujú v našej kolektívnej psychike.Narozdiel od dezinformácií, či konšpiračných teórií, ktoré sa stali tzv. nemesis našej spoločnosti za posledné roky, v tomto prípade sa nebezpečenstvo neskrýva v očividnom šírení klamstiev, ale v postupnom upevňovaní zvráteného hodnotového systému.

No a v čase, keď spoločnosť bojuje proti dezinformáciám a konšpiračným teóriám nielen pomocou overovania faktov a „kritickou“ analýzou, ale najmä ostrakizáciou a spoločenskou stigmatizáciou, je dôležité si položiť otázku ako, čo je teda skutočné nebezpečenstvo pre spoločnosť? Odhaliť tento pokrivený etický vzorec mediálnych naratívov, ktoré glorifikujú kapitalistický zisk nad verejným záujmom, si vyžaduje dôkladné skúmanie mediálnych postupov a ich úlohy pri upevňovaní kapitalistického realizmu. Nemenej dôležité pri riešení tejto výzvy je aj kolektívne úsilie o vyvodenie zodpovednosti voči mediálnym inštitúciám, ktoré majú nielen posudzovať pravdivosť svojho obsahu, ale aj hodnoty a priority, ktoré presadzujú.