luciahubinska

Nedávno som sa zamýšľala nad niečím, čo zvyčajne považujeme za samozrejmosť. My, ľudia, sme neoddeliteľnou súčasťou prírody, ale často ju vnímame ako niečo vonkajšie, ako miesto, ktoré navštevujeme, a nie ako priestor, ktorý neustále obývame. Bežné výrazy ako „ísť do prírody“ alebo „prechádzať sa v prírode“ vyjadrujú túto predstavu oddelenosti a to, že príroda je vzdialený cieľ, oddelený od nášho každodenného života, obmedzená na lesy, parky alebo oblasti divočiny. Pravda je však iná.

Príroda nie je len kulisou pre príležitostné pobyty; je samotnou podstatou našej existencie, základom, na ktorom sú postavené naše civilizácie. Každá ulica, budova a námestie zaberá priestor, ktorý bol kedysi divoký, súčasť prírodnej tapisérie Zeme. Naše mestské psídlenia, bez ohľadu na to, ako moderne alebo umelo vyzerajú, sú transformáciou toho, čo bolo kedysi čisto prírodné. Tento proces urbanizácie a rozvoja zmenil naše vnímanie tak hlboko, že často nedokážeme rozpoznať prirodzený svet v našom bezprostrednom okolí.

V skutočnosti je príroda všadeprítomná – vo vzduchu, ktorý dýchame, vo vode, ktorú pijeme, a v potravinách, ktoré nás živia. Je v rastlinách, ktoré rastú medzi prasklinami na chodníkoch, vtákoch, ktoré hniezdia na mestských budovách, a v poveternostných vzoroch, ktoré formujú náš každodenný život. Príroda prúdi našimi mestami rovnako ako sa vinie lesmi a horami. Príroda sme aj my, ľudia.

Tento vývoj však viedol k odlúčeniu a následne k tomu, že sa k prírode správame ako k spotrebnému zdroju, a nie ako k živému systému, ktorého sme súčasťou a od ktorého sme závislí. Výsledkom sú škody na životnom prostredí, ktoré vedú k problémom, ako je zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie. Je veľmi dôležité uvedomiť si naše vnútorné spojenie s prírodným svetom a závislosť od neho. Núti nás konať zodpovednejšie a udržateľnejšie, prehodnotiť náš vplyv na životné prostredie a zosúladiť naše konanie so zásadami ochrany a rešpektovania všetkých foriem života.

Byť láskavý k prírode v podstate neznamená len zachovať odľahlé oblasti divočiny, ale nanovo definovať náš vzťah k okolitému svetu vrátane mestského prostredia, ktoré obývame. Ide o to, aby sme si uvedomili, že každý čin, každé rozhodnutie ovplyvňuje krehkú rovnováhu sveta prírody. A je to o prijatí životného štýlu a myslenia, ktoré rešpektuje a ošetruje planétu, ktorá nie je len naším domovom, ale aj našou súčasťou.