luciahubinska

Po sociálnych sieťach koluje petícia s názvom Tax the Rich za zavedenie európskej dane z veľkého bohatstva. Na prvý pohľad super iniciatíva, ktorá sa zalieča každému lavičiarovi. Pôvodne som bola naklonená podporiť túto petíciu, pretože som verila, že jej cieľom je spravodlivejšie prerozdeliť bohatstvo a riešiť sociálne potreby. Avšak po tom, ako som sa lepšie zamyslela nad úmyslami a cieľami tejto petície v skutočnom kontexte EÚ, zostala som na pochybách.

V petícii sa uvádza, že príjmy z tejto dane by posilnili rozpočet Európskej únie so zameraním na financovanie ekologických iniciatív, sociálnych zmien a rozvojových politík, a to všetko v spolupráci s členskými štátmi. Navrhuje sa, aby sa tieto prostriedky použili na boj proti klimatickým zmenám a nerovnosti, čím by sa zabezpečil spravodlivý príspevok európskych občanov na tieto ciele.

Zdá sa však, že tento prístup obsahuje zásadnú chybu: v prvom rade smeruje dodatočné zdroje do boja proti klimatickým zmenám bez toho, aby nevyhnutne podporoval priamejšie prerozdelenie bohatstva alebo podstatne riešil nerovnosť. Hoci zámer riešiť klimatické zmeny je chvályhodný, Európska únia nepotrebuje ďalší prílev finančných prostriedkov len na tento účel. Čo je dôležité je, efektívne a účinné prideľovanie zdrojov. Príklady, ako výdavky na vakcíny, ktoré sa nakoniec nevyužili, alebo nákupy zbraní a vojenskej techniky, či financovanie vojen na Blízkom Východe určite predstavujú veľké otázniky (a výkričníky) pri rozumnom využívaní verejných prostriedkov.

Kľúč k účinným opatreniam v oblasti klímy namiesto toho spočíva viac v reorganizácii a obmedzení nepodstatnej výroby, ako v navyšovaní financií. Tento prístup ponúka dvojitú výhodu: nielenže priamo znižuje emisie nad rámec toho, čo možno dosiahnuť zlepšením účinnosti a obnoviteľnou energiou, ale znižuje aj celkový dopyt po energii. To zasa uľahčuje rýchlejší prechod na dekarbonizovaný energetický systém, pretože znižuje potrebu rozsiahlej novej infraštruktúry spolu so súvisiacou ťažbou zdrojov a emisiami. Takéto riešenie by však aj odhliadnuc od limtácii kapitalizmu, zároveň nebolo ani v súlade súlade s politickou vôlou a záujmami mnohých politikov v Bruseli, ktorí benefitujú z dohôd korporácií a štátov.

Zavedenie väčšieho množstva finančných zdrojov do hospodárstva na vytvorenie nových kapacít môže paradoxne zhoršiť zmenu klímy. Boj proti zmene klímy totiž nie je len o finančných investíciách, ale závisí aj od dostupnosti pracovnej sily, materiálov a energie – všetky tieto zdroje sú obmedzené alebo vzácne. Naše súčasné výrobné kapacity sú zamerané prevažne na činnosti orientované na zisk, a často tak odsúvajú na vedľajšiu koľaj sociálne a ekologické ciele. Ak však prehodnotíme naše priority, uvedomíme si, že je potrebné sa odkloniť od menej dôležitej výroby, čo je nielen možné, ale aj prospešné. Uvoľnia sa tým zdroje – továrne, pracovná sila, materiály – ktoré možno presmerovať na iniciatívy, ktoré sú kľúčové pre rýchlu dekarbonizáciu, ako sú technológie obnoviteľných zdrojov energie alebo ekologická infraštruktúra.

Zdanenie bohatých je síce naozaj krokom k spravodlivosti, ale je nevyhnutné, aby sa tieto prostriedky využívali efektívne. V súčasnej EÚ však chýba skutočne udržateľná a spoločensky prospešná stratégia na riešenie klimatických zmien. Namiesto neustáleho investovania peňazí do boja proti klimatickým zmenám je potrebné prehodnotiť naše výrobné kapacity a mali by sme radšej zvážiť skutočné riešenia ako výrazné zníženie alebo obmedzenie procesov, ktoré priamo prispievajú k zmene klímy.